KEĎ CHRÁPANIE USPÍ SRDCE

Zhrnutie
     

Obštrukčné spánkové apnoe (OSA) je časté a závažné ochorenie, ktoré ohrozuje pacientov rizikom rozvoja kardiovaskulárnych chorôb, vrátane bradykardických a tachykardických porúch rytmu. OSA predstavuje rizikový faktor pre artériovú hypertenziu, srdcové zlyhávanie a vaskulárnu dysfunkciu a má príčinnú súvislosť s koronárnymi a cerebrovaskulárnymi príhodami. Bradykardické poruchy srdcového rytmu ako sínusová bradykardia, zastavenie funkcie SA uzla a poruchy AV prevodu sa vyskytujú zhruba u 5 až 10% pacientov s diagnostikovaným OSA.

     Kazuistika pojednáva o obéznom 42-ročnom hypertonikovi, diabetikovi, ktorý bol odoslaný na arytmologickú ambulanciu pre náhodný EKG Holter nález kompletného AV bloku s asystolickou pauzou v spánku v trvaní 9 sekúnd. Vzhľadom na neprítomnosť symptomatickej bradykardie v predchorobí pacienta a vyslovené podozrenie na OSA (anamnéza chrápania), sme neindikovali implantáciu trvalého kardiostimulátora v urgentnom režime. Pacientovi sme z chronickej liečby vynechali BB, odporučili polysomnografické vyšetrenie a naplánovali kontrolný EKG Holter. Výsledky polysomnografického vyšetrenia potvrdili OSA ťažkého stupňa a pacient bol nastavený na CPAP. Pri liečbe CPAP počas EKG Holtra vyšetrenia už neboli dokumentované žiadne poruchy srdcového rytmu, na základe čoho sme bradykardiu hodnotili ako sekundárnu a implantáciu trvalého kardiostimulátora sme neindikovali.

     Na základe výsledkov niektorých štúdii napr. Beckera, Haribsona a Koehlera, mladí pacienti (podobne ako náš pacient), ktorí sú riešení pre bradykardické poruchy srdcového rytmu a majú riziko OSA, by mali pred zvažovanou implantáciou TKS podstúpiť najprv polysomnografické vyšetrenie a následne podľa výsledkov a efektu liečby CPAP, podstúpiť alebo nepodstúpiť implantáciu trvalého kardiostimulátora.