POROVNANIE PROCEDURÁLNYCH PARAMETROV PRI IMPLANTÁCII CRT DE NOVO A PRI ROZŠÍRENÍ SYSTÉMU NA CRT ZA 10 ROKOV SLEDOVANIA

Úvod: Progresia srdcového zlyhania u pacientov s implantovanými stimulačnými prístrojmi nezriedka vedie k potrebe rozšírenia pôvodného systému na resynchronizačný. V literatúre je pomerne málo údajov o technických, ekonomických a terapeutických aspektoch uvedeného postupu. Rozšírenia („upgrade“) dosahujú v súčasnosti štvrtinu implantácií. Doposiaľ chýba vedecký základ pre zhodnotenie prínosu rozšírenia.

Metóda a súbor pacientov: Súbor pozostáva z 951 pacientov, u ktorých bola implantácia CRT de novo (786 pacientov) alebo rozšírenie systému z pôvodného na CRT (165 pacientov) vykonaná v rokoch 2013 až 2022. Pomer mužov a žien sa v jednotlivých skupinách nelíšil (594/192 resp. 136/29, X2 = 3,59, NS), pričom výrazne dominujú muži. Priemerný vek sa medzi skupinami nelíšil.

Výsledky: V skupine implantácií de novo sme zistili kratší fluoroskopický čas počas procedúry 667 ± 668 s oproti skupine, ktorá sa podrobila rozšíreniu systému 836 ± 1169 s (p < 0,001). Zároveň sa v tejto skupine zistil kratší procedurálny čas 59,4 ± 26,9 min. oproti skupine s rozšírením systému, kde predstavoval 69,8 ± 35,8 min. (p < 0,001). Stimulačný prah na elektróde zavedenej do riečiska koronárneho sínusu sa medzi skupinami nelíšil. Príspevok podrobne kategorizuje akútne a hospitalizačné komplikácie v oboch skupinách.

Záver: V našom súbore sa rozšírenia obišli bez závažných komplikácií a preukázala sa vysoká úspešnosť. Rozšírenia stimulačného systému pri porovnaní s prvotnou implantáciou systému sú technicky náročnejšie, dosahujú dlhšie procedurálne a fluoroskopické časy a vyžadujú dostatok skúseností a metód na prekonanie úskalí. Na pracoviskách s vysokým objemom výkonov je rozšírenie porovnateľne úspešné a bezpečné ako prvotná implantácia.