RIZIKOVÉ FAKTORY KOMPLIKÁCIÍ SÚVISIACICH S IMPLANTOVANÝMI KARDIOSTIMULÁTORMI A KARDIOVERTERMI/DEFIBRILÁTORMI V PODMIENKACH CENTRA S VYSOKÝM OBJEMOM VÝKONOV

Cieľ: Komplikácie súvisiace s implantovaným kardiostimulátormi (KS) a implantovateľnými defibrilátormi (ICD) zodpovedajú za významné zníženie kvality života pacientov, zvýšenie potreby opakovaných hospitalizácií a morbidity, ako aj nákladov na liečbu. Cieľom práce je podať analýzu komplikácií tejto liečby a diferencovať ich rizikové faktory v podmienkach centra s vysokým objemov výkonov a zároveň poukázať na možnosti ich redukcie.

Súbor a metodika: Analyzovali sme súbor 2497 pacientov, ktorí podstúpili prvotnú implantáciu alebo výmenu KS alebo ICD v rokoch 2016 až 2018. Súbor pozostával z 1541 mužov a 956 žien s priemerným vekom 72,9 ± 10,2 rokov. Počet ICD v súbore predstavoval 888, počet KS 1608. Resynchronizačných systémov (CRT) bolo implantovaných 393. Procedurálny čas dosahoval v priemere 49,4 ± 3,8 min., čas fluoroskopie 511 ± 84 s. Priemerný časový interval od zákroku po potrebu reintervencie bol 378 ± 48 dní.

Výsledky: Zaregistrovali sme 92 komplikácií, ktoré si vyžadovali opakovanú intervenciu (3,6%). Štatistickou analýzou sme zistili, že rizikovými faktormi, ktoré môžu mať predpovednú hodnotu pre výskyt komplikácií sú: dlhší fluoroskopický čas pri výkone (p<0,009), dlhší procedurálny čas (p<0,001), implantácia ICD (p<0,05) a implantácia CRT (p<0,01). Vek, pohlavie pacienta a typ procedúry (prvotná implantácia vs výmena) nepredstavovali rizikový faktor.

Záver: Aj keď komplikácie súvisiace s implantáciou generátorov impulzov nie sú v centrách s vysokým počtom výkonov časté, ich výskyt je potrebné redukovať vzhľadom na potencionálne závažné dôsledky. Práca poukazuje na rizikové typy a priebehy procedúr, pri ktorých je potrebná najvyššia ostražitosť a uplatnenie všetkých dostupných preventívnych opatrení.