LIEČBA PACIENTA S FIBRILÁCIOU PREDSIENÍ – ROČNÉ SLEDOVANIE MORTALITY

Cieľ: Zhodnotiť prežívanie pacientov s fibriláciou predsiení (FiSi) s ohľadom na liečbu.
Súbor: Retrospektívna štúdia chorobopisov pacientov prepustených z Internej kardiologickej kliniky v období 10-12/2004 doplnená o ročné mortalitné dáta. Celkom 839 pacientov, z toho 466 mužov a 373 žien.
Výsledky: Z 839 hospitalizovaných malo diagnózu FiSi (všetky typy) 217 (25,9%),  107 žien a 110 mužov s priemerným vekom 69%. V 102 prípadoch (47%) sa jednalo o fibriláciu permanentnú, zbytok tvorili ostatné formy. Celková ročná mortalita u pacientov s FiSi bola 10,1%. Z liekov používaných ku kontrole tepovej frekvencie sme zistili významný rozdiel v prežívaní pacientov pri digoxine – ročná mortalita pri jeho užívaní bola 15,8% oproti 7,1% (p = 0,042) u pacientov bez tohto lieku. Rozdiely pri liečbe betablokátormi a  nedihydropyridínovými vápnikovými antagonistami nedosiahli významnej hladiny. Významný rozdiel v mortalite sme zistili medzi warfarinom a kyselinou acetylsalicylovou - 3,1% vs. 13,4% (p = 0,026). Zaujímavé boli aj výsledky pri ACEI/ATII blokátoroch, pri kt. bola mortalita 8%, bez nich 14,9%, resp. pri dihydropyridínoch (2,6% vs. 11,8%) – tieto výsledky však nedosiahli štatistickej významnosti. Implantovaný kardiostimulátor nemal v našom súbore výrazný vplyv na prežívanie (11,2% oproti 9,4%).
Záver: Štatisticky významný rozdiel (p < 0.05) v prežívaní pacientov s FiSi bol u warfarinu v porovnaní s ASA, trend k zlepšeniu (p = 0,08) pri  dihydropyridínových Ca antagonistoch. Naopak, negatívny vplyv na prežívanie sme zistili pri liečbe digoxinom. Betablokátory, verapamil, ACEI/AT II blokátory, ako aj implantovaný  kardiostimulátor neovplyvňovali významne mortalitu u pacientov s FiSi.
Práce je podpořena grantem IGA MZ 1A 8606-5